Čo je to inflácia?

Inflácia je pojem, ktorého sa má mnoho ľudí z laickej verejnosti tendenciu báť a vidieť ho ako niečo negatívne. Aktuálne je téma inflácie veľmi diskutovaná a z toho dôvodu sme sa rozhodli aj my malým dielom prispieť a zdieľať náš vlastný pohľad na danú problematiku. Dnes, kedy je svet zasiahnutý pandémiou Covid-19 a inými okolnosťami ovplyvňujúcimi ekonomiku rovnako na úrovni národnej ako aj globálnej, je nevyhnutné, a to viac než hocikedy predtým, poznať podstatu pojmu inflácia a jej dopady. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že tento ekonomický pojem nás, ako jednotlivcov, priamo ovplyvňuje v našich každodenných životoch bezprostrednými dopadmi na ceny, s ktorými sa ako spotrebitelia stretávame.

Medziročná inflácia sa v praxi meria metódou porovnávania spotrebných košov, kde odráža prírastok tzv. spotrebiteľských cien zaznamenávaný v Indexe spotrebiteľských cien (CPI), ktorý v Slovenskej republike meria Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Najčastejšie sa inflácia vyjadruje ako prírastok spotrebiteľských cien  k tomu istému mesiacu predošlého roku.

Dnes, inflácia dosahuje, pre nás neobvyklé, dvojciferné hodnoty. V auguste tohto roku bola vykázaná medziročná inflácia na úrovni 14 %, čo u mnoho ľudí, aj odborníkov, vyvolalo nemalé obavy, vzhľadom k jej stále rastúcej  tendencii.

Na spomínanom spôsobe merania inflácie však pozorujeme nevýhodu v tom, že berie do úvahy priemer súčtu individuálnych spotrebných košov, dostupných na webovej stránke ŠÚ SR, a teda neodráža individuálne špecifiká každého spotrebiteľa zvlášť. Následkom je, že u ľudí je vytváraní klamlivý pohľad na zvyšovanie cien výrobkov a služieb, ktoré môžu, ale nemusia byť súčasťou ich spotreby. Môže teda dôjsť k tomu, že spotrebný kôš jedného spotrebiteľa nepodlieha vplyvu toho istého nárastu cien ako spotrebný kôš iného spotrebiteľa. Táto metóda výpočtu je teda štandardizovaná a jej výsledky môžu byť pre bežného spotrebiteľa zavádzajúce.

Bývalí privátny bankár Ondřej Šaier, aktuálne konateľ skupiny WIV group, vníma aj ďalšiu nevýhodu tohto spôsobu merania inflácie, ktorou je podľa neho príliš široký interval merania inflácie, kde nie je braný ohľad na medzimesačný nárast spotrebiteľských cien. Toto rovnako môže mať ako následok nesprávnu interpretáciu ekonomického stavu hodnoteného obdobia.

Ako teda infláciu merať tak, aby mala pre nás, ako spotrebiteľov, smerodajnú hodnotu?

Toto je možné len za predpokladu, že sa pozrieme na medzimesačný nárast cien, na základe ktorej dostaneme reálnejší obraz o tom, ako naša priama spotreba a výdaje s ňou prepojené vyzerajú. Len po tom môžeme rozhodovať o ďalšom nakladaní s vlastnými finančnými prostriedkami bezpečným a efektívnym spôsobom.

Napr. predstavte si, že Váš spotrebný kôš pozostáva z ryže, chleba, bravčového mäsa, zdravotného poistenia a poistenia bývania. Ako spotrebiteľa by Vás mal zaujímať len rast cien tejto konkrétnej kombinácie výrobkov a služieb, ktoré spotrebovávate. Súpis týchto položiek domácnosti by Vám mal dať reálny obraz Vášho koša spotrebiteľských cien. Tento nárast cien je taktiež dôležité merať každý mesiac, pretože práve táto daná zmena cien Vás priamo ovplyvňuje, na rozdiel od hodnôt, ktoré sú každoročne vykazované ŠÚ SR.

Z nášho uhla pohľadu teda nevnímame aktuálnu mieru inflácie negatívne, pretože medzimesačný nárast cien poukazuje na to, že v skutočnosti miera inflácie nerastie, ale naopak klesá, a to už od mája tohto roku. Pri porovnaní nárastu cenovej hladiny medzi mesiacom jún a júl môžeme pozorovať zníženie miery medzimesačného rastu inflácie z 1,2 % na 0,8 (viď graf), pričom sa táto miera udržala aj počas augusta.

Aktuálna hodnota medziročného rastu cien v spotrebnom koši developerov a skupín v sektore nehnuteľností však i naďalej vysiela pretrvávajúcu vlnu neistoty, čo má priamy dosah aj na trh s nehnuteľnosťami a stavebný sektor. Touto témou sa budeme ďalej zaoberať v našom nasledujúcom článku na tému inflácia.