Ako sme už mali možnosť si všimnúť, inflácia je téma, ktorá sa dotýka mnoho odborov a oblastí priamo závislých na raste cien. Zaujímavým fenoménom, ktorý by sme radi v tomto článku popísali je, v slovách konateľa našej skupiny WIV group, Ondřeja Šaiera, „očakávaná inflácia“.

Okrem ekonomickej situácie a makroekonomických ukazovateľov na svetovej, rovnako ako na regionálnej úrovni, tzn. konkrétne čísla, infláciu na trhu nepopierateľne ovplyvňuje aj ľudský faktor​, ktorý býva spravidla do veľkej miery nepredvídateľný.

Čo tým myslíme?

Trh ako taký je prirodzene ovplyvňovaný firmami a spotrebiteľmi, ktorí svojím chovaním priamo zadávajú smer a okrem iného aj ovplyvňujú hodnoty, ktoré inflácia dosahuje (na Slovensku za november 2022 to je 15,4 %). Pokiaľ sa na základe odhadov ekonómov a štatistických úradov očakáva v okamžitom alebo blízkom období vysoká inflácia, tak aktéri pôsobiaci na trhu sa na ňu budú chcieť pripraviť, aby sa včasne ochránili. Toto platí ako pre firmy, tak pre domácnosti, ktoré majú v konečnom dôsledku rovnakú motiváciu - ustáť obdobie inflácie, čo je celkom racionálne. Tu vstupuje do rovnice ľudský reflex, ktorým je pud sebazáchovy (seba a svojich blízkych), či už ide o hlavu rodiny alebo o hlavu firmy. Táto snaha pripraviť sa na obdobie rastu cien však spôsobuje to, že sa tzv. špirála inflácie stáva nadrozmernou.

Inými slovami môžeme povedať, že si infláciu spôsobujeme do istej miery sami, keď sa na ňu snažíme predčasne pripraviť. Z uhla pohľadu firiem to znamená, že pokiaľ sa firma snaží chrániť pred očakávaným zvýšením cien ešte pred tým, než sa ceny zvýšia v dôsledku trhových mechanizmov, môže dôjsť k dvom situáciám:

1. buď sa firma trafí a zdraží svoje produkty alebo služby adekvátne k nasledujúcemu pohybu cien na trhu,

2. alebo zvýši svoje ceny nedostatočne, čo znamená, že bude musieť niekedy v budúcnosti ceny zvýšiť znovu.

Zvyšovanie cien je pre firmy jedným z možných spôsobov, ako počas inflácie aj naďalej uskutočňovať zisk, resp. nedostať sa do straty, pričom hlavným cieľom každej firmy je maximalizácia zisku. V tomto ohľade sú firmy v rámci dodávateľských a odberateľských reťazcov priamo cenovo závislé jedna na druhej. Toto sa prejavuje v období inflácie tak, že pokiaľ dodávateľ zvýši napr. ceny svojich materiálov, všetky nasledujúce články dodávateľského, resp. odberateľského reťazca sú nútené svoje ceny zvýšiť minimálne na takú úroveň, kedy nebudú v strate.

Pokiaľ firmy v rámci reakcie na zvyšovanie cien zvyšujú aj výplaty zamestnancov, v konečnom dôsledku dochádza len k zvýšeniu životného štandardu, pretože kvôli inflácii rastú aj ceny spotrebných košov. Aj napriek zvyšovaniu miezd nemajú domácnosti vyššiu úroveň disponibilného dôchodku, pretože ceny ich spotrebných košov rastú súčasne. Tu považujeme za relevantné taktiež spomenúť, že v realite, firmy nie sú schopné zvýšiť mzdy svojich zamestnancov tak, aby vyrovnali nárast cien ich spotrebných košov.

Ako sú na tom domácnosti?

Čo sa týka domácností, tzn. spotrebiteľov, ich prirodzenou reakciou na očakávanú infláciu je tvorba zásob, teda nákup väčšieho množstva produktov a služieb v danom období, ako obvykle. Napr. pokiaľ domácnosti zistia, že cena múky bude od budúceho týdňa vyššia ako teraz, pôjdu si pravdepodobne nakúpiť zásoby už dnes. Táto reakcia má taktiež za následok podporu inflácie v ďalšom období, a to hlavne pokiaľ nastane situácia, kedy dopyt prevyšuje ponuku. Tento stav sme mohli pozorovať v regáloch supermarektov v roku 2020, krátko po vypuknutí pandémie Covid-19.

Ondřej Šaier v tomto zmysle prízvukuje, že infláciou v podstate dochádzka k znehodnocovaniu peňazí, čo priamo prispieva k stále väčšiemu roztváraniu nožničiek medzi sociálnymi vrstvami, kedy stredná vrstva spotrebiteľov má tendenciu sa vytrácať a vznikajú dve skupiny spotrebiteľov, inak povedané, dochádzka k polarizácii spoločnosti, kedy jedna skupina si môže dovoliť dané výrobky a druhá si ich dovoliť nemôže.

Rovnako to funguje aj na trhu s nehnuteľnosťami, kde si určitá časť spoločnosti v aktuálnej ekonomickej situácii nemôže dovoliť vlastnú nehnuteľnosť alebo nedokáže naďalej udržiavať nehnuteľnosť , ktorú už vlastní.

Umelé navyšovanie cien vidíme ako následok vplyvu médií, ktoré zostávajú aj naďalej hlavným zdrojom noviniek pre drvivú väčšinu svetovej populácie a Česká republika a Slovensko nie sú výnimkami. Je celkom bežné, že tieto kanály za účelom nadobudnutia čo najväčšieho počtu sledujúcich, resp. čitateľov, použivajú také nadpisy, ktoré publikum šokujú. Toto často prispieva k šíreniu paniky a strachu naprieč spoločnosť, čo sme taktiež mohli pozorovať v kontexte pandemickej krízy Covid-19 alebo aj politickej krízy na Ukrajine. Hlavne počas takýchto kritických období je potrebné poriadne si overovať vierohodnosť zdrojov, z ktorých čerpáme informácie ovplyvňujúce naše každodenné rozhodnutia.

Práve v informovaných rozhodnutiach jedincov na základe vierohodných zdrojov vidíme príležitosť zlepšenia akejkoľvek situácie, ktorá vo svete nastane a ako výnimku nevnímame ani aktuálnu inflačnú krízu.

Zoznam použitej literatúry:

DUVAČ, I. 2021. Aký dopad má pandémia a kríza na spotrebiteľské správanie našich investorov? [online]. Dostupné tu [cit. 2022-12-05].

MAJERČÍK, J. 2013. Vplyv krízy na nákupné správanie spotrebiteľa v podmienkach Slovenskej republiky [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská bystrica, Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva, 2013. 61 s. Dostupné tu [cit. 2022-12-05].

VOŽENÍLEK, L. 2022. Zdraží ČNB hypotéky? Rozhodne to, jak moc budou firmy lidem přidávat [online]. Dostupné tu [cit. 2022-12-05].

Yale Insights. 2022. How does inflation change consumer behavior? [online]. Dostupné tu [cit. 2022-12-05].